Polyfunkčný dom WWH

… v každom meste nájdeš kúsok dediny. Naopak to neplati.

Tento prebratý citát známeho českého propagátora architektúry Adama Gebriana nám uviazol v hlave po prvej obhliadke pozemku v Nitre. Parcela na konci ulice - dnes slepej, v tesnej väzbe na ohyb rieky, budúce susedstvo spojenia mostom s mestom. Dnes tichý koniec ulice zástavby rodinných domov, v budúcnosti uvažovaný ako jeden z nástupov DO a Z mesta, prechod z anonymity a hustoty do prostredia, v ktorom sa ľudia poznajú a zdravia na ulici, do prostredia kľudu, v inak ( situačne ) limitnej polohe obsluhy.

Ako vstúpiť do krásne ospalého prostredia s tlakom ( podloženým územným plánom ) o predstave umiestnenia hmoty neprimeranej okoliu? Ako sa stať časťou nemestského prostredia s čímsi tak typickým pre nový, mestský developerský zámer? Aký typ identity zvoliť? Aký charakter susedstva a budúcej sociálnej interakcie si predstavujeme? Ako spojiť mierne nepatričný objem vstupu s kvalitou a tichom zasneného prostredia? Ako má vyznieť úprimná snaha nenitranských architektov v časti mesta, ktorá je odrazom množstva obcí v okolí Nitry?

Pokusov o podobné vstupy sme videli veľa, tak sme to teraz skúsili MY - po svojom, s ambíciou navrhnúť spojenie výhod bývania v dvoch tak odlišných typológiách.

Netypický, trojuholníkový tvar pozemku so svojimi limitami bol samostatnou výzvou navrch. Umiestnený v krásnom ohybe pomalej rieky je dnes koncom ulice, s územníckou ambíciou stať sa jej začiatkom, mestským vstupom do nemestského prostredia, spoločným bývaním v prostredí silne individuálneho existovania.

Náš návrh je iný. Iný, oproti našim ostatným, iný oproti bežne očakávaným vstupom využitia silného objemu s predstavou o vytvorenie susedstva nových vzťahov v prostredí dnešnej, zažitej identity.

Od začiatku sme vnímali kontroverziu vstupov a snažili sa ju reflektovať miestne. Niektoré časti programu budúceho naplnenia išli s nami, niektoré proti nám. Ich skĺbenie sme premietli do nášho finálneho riešenia.

Výsledkom je objemové riešenie, ktoré ( hoci pri nevyužití maximálne povoleného objemu ) reaguje na miesto svojho osadenia, klesá k záhradám rodinných domov, rastie k rieke, k jej brehom ospalej rekreácie, využíva adresu umiestnenia, navrhovanú polohu spojenia s budúcou zastávkou mestskej dopravy a limity prichádzajúcej intenzity sťahuje k svojmu umiestneniu. Novú adresu potvrdzuje kaviareň, preplávajúca medzi ulicou a budúcou nábrežnou promenádou. Zároveň je novou adresou vstupu do bývania a prístupom k výťahu parkovania. Do prízemia sa tak premieta spojenie roznych častí programu podľa predstavy ich budúceho pozitívneho kríženia, narážania do seba. Tu ale intenzita končí, autá sú zaparkované v dvoch podzemných podlažiach ( obslúžených autovýťahom ), káva pred, alebo po práci je vypitá, koláč zjedený - buď na zastávke na ulici, kde sme divákmi pohybu nástupov / výstupov, alebo na promenáde, sledujúc pohyb rekreačných športovcov. Poďme hore - bývať.

Tu sme sa pokúsili vytvoriť jedinečný pocit mixu privátneho pobytu s možnosťou spojenia sa s ostatnými podľa momentálneho chcenia - nálady. Jednotlivé, pomerne veľké byty ( v závislosti od parkovacich možnosti ) nie sú len bytmi. Sú sólo kameňmi stavebného programu. Sú rodinnými domami v spojení do bytového objektu - výmerou a možnosťami vytvorenia súkromia, ale spolu s ostatnými. Bytové jednotky sú prístupné otvoreným komunikačným jadrom. To zabezpečuje sociálnu interakciu rovnako ako kontrolu. Jednotlivé byty do komunikačného jadra ústia svojimi nástupnými priestormi, ktoré tak vytvárajú možné spojenia, navštevovania sa bez vstupu do svojich útrob. Sú to priedomia, verandy, miesta prvého styku, ale aj reziduovania a rekreácie. Sú to prekryté loggie, zimné záhrady, grilovacie miesta, miesta na cvičenie, umiestnenie sauny, odkladanie bicyklov, miesta zavesených hamakov, miesta prijímania návštev, pobyty domácich zvierat, dokonca možu slúžiť ako alternatívne hosťovské priestory. Sú to flex priestory každého bytu ako možnosť doplnenia si chýbajúceho, ale aj ako výkladná skriňa rodiny ( ak sa chce ) s možnosťou vytvorenia si vlastnej identity / charakteru svojho žitia. Možu mať vlastne vytvorený tepelný režim oproti zbytku domu. Zároveň sú to miesta presvetlenia a možného komínového vetrania celého vnútorného prostredia domu. Veľké posuvné krídla ich vstupov spolu s možnosťou privretia sa závesom, určujú a signalizujú mieru otvorenia sa tej ktorej domácnosti v tej ktorej chvíli, podľa potreby. Vedia zabezpečovať intenzitu komunikácie. Tá je násobená chodbami / pavlačami, ktoré sú tiež otvorené, spojené do spoločného používania.
Byty sú veľké, sú to skoro rodinné domy. Každý vo svojej polohe poskytuje maximálny hygienicko spoločensky komfort, každý sa na maximum spája s okolitým prostredím. U tých nižšie položených rámovanými výhľadmi svojich okien a priedomí, u tých vyšších terasami. Susedské spojenia zabezpečuje spoločná party terasa, ale aj komunitný priestor v mezaníne kaviarne.
Navrhli sme 14 bytov, ich spojenie s prírodou a medzi sebou. Vytvorili sme možnosť vzniku neighborhoodu, susedstva, konekcie. Na naplno vyťaženú parcelu sme priniesli náš pohľad na to, ako sa dá bývať a tráviť čas spolu, dolu, pri rieke. Ďakujeme za možnosť, ktorá nám na chvíľu dovolila zasnívať sa a skúsiť si to predstaviť !!!

Kde / Nitra
Ako / Navrhli sme 14 bytov, ich spojenie s prírodou a medzi sebou. Vytvorili sme možnosť vzniku neighborhoodu, susedstva, konekcie. Na naplno vyťaženú parcelu sme priniesli náš pohľad na to, ako sa dá bývať a tráviť čas spolu, dolu, pri rieke.
Kedy / 2024
Status / Architektonická vyzvaná súťaž
Kto/ GutGut (Lukáš Kordík, Števo Polakovič) + TOITO (Katarína Príkopská, Ivan Príkopský, Tomáš Szőke), spolupráca Lukáš Remža
Model / Maketa
Vizualizácie / Roman Haviar
Ocenenie / 2.miesto